reklama

Čo nás čaká po smrti ? nebo? peklo ? posmrtný život ? nič ?

Čo nás čaká po smrti ? posmrtný život, alebo ničota, alebo niečo medzi tým ??

Písmo: A- | A+
Diskusia  (253)
Čo nás čaká po smrti ? nebo? peklo ? posrtný život ? nič ?
Čo nás čaká po smrti ? nebo? peklo ? posrtný život ? nič ? (zdroj: radovan guardo haluška)

Niekedy si ľahnem do postele večer o dáku hodinku skôr, ak to časový harmonogram dňa

dovolí, ľahnem si na chrbát, prehodím cez seba niečo aby mi neprišla zima, a len tak

sa buď zahľadím do blba, alebo privriem viečka a začnem premýšľať. Nesnažím sa dáko

moc intenzívne, nič nesilím, len tak nechávam myšlienky plynúť. Jedna sa v mozgovni

ohreje dlhšie, ďalšia kratšie, iná sa zas vracia znovu a znovu.

Téma smrť, nie je tá najveselšia, to priznávam, ale za povšimnutie určite stojí.

Myslím že veriaci ľudia, či už sa jedná o katolíkov, alebo evanielikov, alebo iné

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

náboženstvá, to majú vyhrané. (mam na mysli silno veriacich ľudí)Okrem toho,

že majú svoje kostoly a farárov, kde trávia nejaké tie hodiny denne, alebo týždenne,

majú aj svoju vieru v Boha. To si myslím že je fajn. Majú určité pravidlá, a tých

sa držia. Páchajú hriechy ako každý jeden z nás, ale príde spoveď, a buď sa vys-

povedajú farárovi ( ja neviem ako sa špeciálne volá tá osoba v spovedelnici),

a hrešia ďalej s čistým štítom (podaktorí). Ale to som len tak na okraj spomenul.

Ide o otázku smrti. túto problematiku majú vyriešenú dokonale .

Akoby tento pozemský život je len malá časť toho, čo nasleduje po smrti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tým pádom to moc ďalej neriešia. Proste buď nebo, alebo peklo, alebo niečo

medzi tým. Alebo niečo úplne iné, podstata zostáva, pokračujú už

v akomkoľvek stave posmrtného života ďalej. Na jednej strane ma táto myšlienka

nabáda k tomu, že je všetko fajn, a človek by sa nemal trápiť čo bude s jeho

dušou po smrti. Ale na druhej strane predsa vieme, že keď človek raz zomrie,

už sa nedá nič spraviť, nič vrátiť späť, proste je koniec. (ak nerátam ducharskú

tematiku a problematiku ) Pre mňa, ako ateistu sa naskytá zaujímavá otázka,

čo sa stáva s vedomím, mysľou a dušou človeka ?? . . . áno áno, viem že jedno-

SkryťVypnúť reklamu
reklama

ducho zomrieme, a koniec, tma, fajka zhasla. Prestaneme vnímať, cítiť.

A to je na tom to zaujímavé, pretože konkrétne ja keď sa pokúsim nad tým

zamyslieť, tak si to akosi dobre neviem predstaviť, pretože keď spím,

väššinou aspoň snívam, ale keď zomriem ?? Proste tma a koniec?

Nebudem vedieť čo sa ďalej deje s mojou rodinou, priateľmi, rodným mestom,

našou krajinou, alebo celym ľudským spoločenstvom... žiadne správy, žiadne

indície, vnemy, iba nekonečne nekonečná tma ?? . . . ale však ani tá tma

by nemala byť, pretože bude človek mŕtvy, takže si ju nebude ani uvedomovať,

kedže nebude mať čím . Nejaké prázdno ? vákuum ? ničota ? . . . neviem,

SkryťVypnúť reklamu
reklama

ale fakt je táto predstava tá desivejšia, kedže si to /nič/ neviem ani predstaviť.

Lepšia varianta je asi predsalen tá, v ktorej buď niečo po smrti nasleduje,

akési nebo, alebo peklo. ....iným bude zas vyhovovať varianta, v ktorej

sa ľudská duša oslobodí od tela, a bude /dozerať/ na život na Zemi,

a pozerať sa na nás živých z vtáčej perspektívy. A takým ako ja, bude

stále vŕtať hlavou čože to po tej smrti nastane, či to bude nové dobro-

družstvo pre dušu človeka, alebo proste nič, a tma, a ani tá tma,

lebo si ju vlastne nebudeme mať čím uvedomiť.

V každom prípade budem rád ak mi necháte v komentároch nejaké Vaše

vysvetlenia, alebo teórie posmrtnej existencie, možno prídeme

na ďalšie zaujímavé zistenia.

na záver prikladám moju báseň, nie je úplne presne k téme,

ale ako spestrenie postačí.

Umieráčik


Čierne sú hlbiny, čierna je noc,

v srdciach našich prehnitých

niečo volá o pomoc.


Nádej sa vytráca úplne do konca,

šialene driapeme do hora, do kopca.

Treba rýchlo podradiť,

aspoň na tú dvojku,

ten svinský kopec nevýdeš,

a padáš na pohovku.


Hrdzavé struny bodajú do srdca,

mladučké larvy vnikajú cez pľúca.

Zvírený prach tíško padá k nožičke,

a teraz nastal čas upratať si v poličke.


Duša ako vojak, teší sa na civil,

ona si už odžila tých pár pekných chvíľ.

Dnes už len trápenie točí sa ôkol nej,

citožravé pavúky striekajú ten svoj sprej.


Obalia Ťa postupne, kým si sladko spíš,

nemáš šancu utekať, nájsť si dáku skrýš.


Obrovské sosáky prebodnú lebku,

tresnú Ťa o stenu, ako starú plienku.

Domliaždia Ti ruky,nohy,

postupne Ťa otvára,

neskôr prejdu na zálohy,

tíško nežne otrávia.

Umieraš potichu,

umieraš s krivdou v duši,

Našiel si priateľa,

ale ten len mĺkvo tušil.

Radovan Haluška

Radovan Haluška

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

som Radovan guardo Haluška,fotograf,fotím predovšetkým svadby,stužkové,booky.Tu na blogu sa Vám budem pokúšať priblížiť fotografiu ako takú, ale aj všetko okolo nej :) Moju prácu si môžete pozrieťna :www.guardo.eu Zoznam autorových rubrík:  nezaradenézrkadlovkafotografia

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu